Výtvarným výrazom Zuzany Vereskej sú silné, zmyselné a rezonujúce farby, ktoré prenáša na plátno v
súlade so slovenským folklórom.
Čistá kresba, jasné farebné ladenie, racionálne
vypracované a akcentované detaily, predstavujú ďalšiu charakteristickú črtu výtvarného jazyka Zuzany
Vereskej.
Je celkom pochopiteľné, že v období nespočetných neo-štýlov aj naivné umenie prechádza vlastnou
ideologickou a tematickou transformáciou. V duchu modernej doby sa menia aj štýly, otvárajú sa nové
horizonty a vznikajú nové prúdy naivného umenia. Stále existuje hŕstka maliarov, ktorí zostávajú verní
tradícii a ktorí nezabúdajú na tú pôvodnú krásu, ktorú v sebe nosia od malička. K tejto plejáde
maliarov
patrí aj Zuzana Vereská, členka Galérie insitného umenia v Kovačici.
Podľa vlastných slov maľuje od detstva a stále maľuje to, čo si z detstva pamätá, príbehy a legendy, ktoré
jej
rozprávali dedinčania a ktoré sa stali jej trvalou inšpiráciou a nevyčerpateľným zdrojom tém. Svoj vlastný
výklad a vnímanie sveta čerpá zo zobrazenia autentických, dávno zašlých čias vidieckeho prostredia,
zahalených
do farebného závoja slovenského étosu. Niet divu, že základným výtvarným motívom jej malieb sú žánrové
scény,
ktoré poskytujú skutočnú pokladnicu neustále sa meniacich tém. Právom môžeme povedať, že je to umelkyňa s
bohatou fantáziou, ktorej tematická paleta nám vždy poskytne pohľad na niečo nové, originálne a jedinečné,
no
zároveň pretkané zvukom spomienok a tradícií. Dokáže premieňať aj tie najvšednejšie témy na príbehy, a
svojou
umeleckou virtuozitou ich pretaviť do fantastickej výtvarnej kompozície. Umelkyňa toto svoje zvláštne
nadanie
prenáša na plátno skutočne majstrovským, presvedčivým a dôveryhodným spôsobom.
Okrem žánrových scén, ktoré charakterizuje nížinatá krajinka, fantastické interiéry alebo výjavy zo života
na
vidieku, vyobrazenia tradícií a zvykov na jej obrazoch nám ponúkajú aj jasne čitateľnú etnografiu Slovákov.
Jej protagonisti sú vždy oblečení v slovenských ľudových krojoch, fascinujú nás ich zreteľne vyobrazené
podoby
a živé gestá. Na prvý pohľad rozptýlené, obrazy Zuzany Vereskej majú v skutočnosti dôkladne prepracovanú
kompozíciu plnú precízne umiestnených detailov, ktoré v jej diele tvoria akýsi leitmotív. Husi sú typickým
prvkom na jej obrazoch, spolu so psom a čiernym kocúrom. Avšak veľké srdce a krásu umeleckej duše umelkyne
vyjadruje predovšetkým výrazný, originálny a jedinečný leitmotív, ktorým sú kvety. Červené vlčie maky a
biele
sedmokrásky, ktorých opojnú vôňu doslova cítime z jej obrazov, dávajú jej maľbám zvláštne čaro.
Vizuálna artikulácia tejto umelkyne je rozpoznateľná v mnohých výtvarných technikách ako sú: olejomaľba,
maľba
na sklo, hodváb, pastelová kresba, grafika, akvarel, a jej virtuozita a všestrannosť sa odrážajú aj v maľbe
na
keramiku a vo výrobkoch úžitkového umenia. Celá jej tvorba, preniknutá magickou výtvarnou rétorikou, je
jasne
čitateľná, nevtieravá, no radostná, vzletná a bezstarostná, a to je práve to, o čo sa snaží každé skutočné
umenie. Preto niet divu, že jej obrazy si našli cestu na všetky kontinenty, a že sa jej prostredníctvom
tradičnej formy prejavu a tradičných ikonografických prvkov podarilo obnoviť pevný, pretrvávajúci kontakt s
umeleckým publikom, a darovať tak tradícii večný život.